Miláno, Milan, Mailand, ...
Kedy to bolo? Možno som mal už tak dva týždne po mojej oslave osemnástky keď mi zrazu prišiel mejl od mojej kamrátky s obsahom: „ Nič sa nepýtaj, daj mi číslo tvojho pasu, tvojho občianskeho preukazu a presnú adresu a dátum narodenia. Je to prekvapenie!“, naozaj, bolo to prekvapenie. Zišli sme sa o pár dní neskôr v Mekdonalde na SNPcku, Miška s Veronikou mi podali obálku a ja som postupne čital a čítal .... ideme do Milána!! Tieto dve dievčatá mi kúpili letenku do Milána!!! Ideme do Milána, spomínal som?!!!!
Bolo to presne týždeň po mojej stužkovej, ale čo tam po tom? Koho trápia nejaké dozvuky, keď ideme do krajiny Armaniho? S odletom sme nemali žiadne problémy, prišli sme, dostali sme sa na hlavnú stanicu a .... pršalo. Pršalo celé tri noci. Ten dážď som si nejak k tomu mestu aj zafixoval a hodia sa mi spolu. Keď sme už hodinu nemôhli nájsť stanicu autobusu a už sa ma dvanásty krát spýtal afroamerikanec, či si neprosím daždnik alebo Vuitton peňaženku, poslal som hodo prdele a zobral si taxík.... taxík nakoniec nebol a nieje v Miláne taká drahá záležitosť ...
Ubytovali sme sa v našom krásnom hostely na via Caccianino 10 a vyrazili sme na Corso Buenos Aires, asi 3 kilometre dlhú nákupnú ulicu, HM, Tally Wejl, Zara, ..... všetká možná aj nemožná konfekcia. To pravé orechové ale prišlo až v momente keď sme prišli k Dómu, videlu nákupnú galériu Victoria Emanuela a nechali sa unášať všetkými tými „posh“ snobskými obchodmi, Prada, Vuitton, Burberry, Vivienne Westwood, Armani, ... a čo tam hore dole nejaká La Scala a Castelo a saint Abrogio. Samozrejme nevynechali sme ani to, sme predsa turisti! Najväčší nákupný ošiaľ ale spôsobil novootvorený Abercrombie and Fitch, v ktorom sme boli suma summarum štyri hodiny ... „Hi, what´s going on guys? Did you chceck our new fragrance?“ , častovali nás svojimi popevkami najsexi talianky a taliani. Miestami to šlo na mozog. Nakupovali sme veľa a každý deň, ale samozrejme, aj keď toto bolo náš najväčší highlight a nedávno uplinulý fashion week nás v tom len burcoval, nevynechali sme ani taliansku kuchyňu a tagliatele s morskými plodmi. Vtedy nám ale nepovedali, že budú stáť šestnásť eur.
Problémy sme mali iba na letisku Orio pri odchode, taliani nas vyhecovali, museli sme prebalovať všetky kufre, keďže „prezieravá“ Veronika zobrala iba jeden a ten bol plný jej vecí a vecí nakúpených. Nadváha 20 kilogramov? Nakoniec ešte aj pri gejte na nás kričali že máme veľa kusov batožiny a odmietali nás pustiť dnu ... v lietadle sme spolu nesedeli (už nechcem letieť low-budget airlines!) a takto unavený, vyčerpaný, ohučaný sme pristáli po trištvrtehodine v BA ....
So, that´s Milan bitch!!!!
(more photos later)
6 comments:
príspevok som prečítal na jeden dych, možno to bude tým, že po miláne túžim nejaký ten piatok... možno to bude aj jeho pútavosťou! a viac foto najbližšie!!! ;)
tak teda more photos soon :)
Tak toto je skvelý darček k narodeninám. Musím link na tento post poslať priateľom, nech sa inšpirujú....:D
Teším sa na ostatné fotky :)
dakujem, dakujem .... chystam sa na dalsie ... still, su iba z iphonu :)
Milujem Miláno... úplbe som sa tam spomienkami vrátilaako si o tom písal.. Museli ste sa mať perfiš, fotky sú dokonalé... :)
podobný problém s kuframi som mala asi pred mesiacom ked som letela lowkostvkou z Londyna... ehm 120evri za 5kg nadváhy mi prišlo trošku no.. ehm, prehnané? :) ani nechcite vediet ako som vyzerala na sebe s troma bundami a jednym kabatom na sebe.. :D a naknihu z kniznice vyhodenu na letisku budem este dlho spominat.. hlavne ked mi zacnu chodit upomienky.. :)
btw dobre ste ponakupovali? :D
Patrik G. mne ho neposielaj.. ja sa týmto stávam tvoj oficiálny nepriateľ.. .. :D
kati dobre sme ponakupovali, dobre ... a s tymi lowcostami mas pravdu ... my sme vsetko prebalovali naozaj velakrat, az som sa z toho spotil ... museli sme dokonca zneuzit DKNY obal na tasku, skoda toho obalu, predsa :)
Post a Comment