Week Two

Week two

Už ležkám v posteli a snažím sa rozpomenúť čo sa za uplynulý týždeň také prihodilo. Regulérne navštevujem školu a je mi aj celkom sympatická keď odhliadnem od Coca Coly za euro päťdesiat v školskej jedálni. Aj keď osm nebol familiárny zo slovami ako „debit“ a „credit“ na hodine financial accounting vynahradil som si to tým, že už viem ( naozaj viem!) ovládať powerpoint takže hodiny Information Systems trávim na facebooku. Vynahradil som si to aj tým, keď sa hrám na múdreho na math nakoľko ako maturant viem upravovať zlomky , roznásobovať zátvorky a zakresliť do karteziánskej sústavy súradníc dva body a spojkať ich čiarkou. No evidentne holandská mládež s tým má asi problém. Dokonca Joris to nevedel tak sme si nakreslili takú peknú tabuľku. ( Môžem použiť jeho meno, Jorisa nemám v priateľoch aj keď on ma žiada, takže na tento článok sa nikdy nedostane. Plus nevie po slovensky . Joris ! Joris! Joris!)

Všetko to tu fičí, hlavne vietor, v ňom dažďové kvapky a s nimi moje nadávky: „ Kurva prečo som sa ja do piče neodjebal niekde do Kalifornie?!“, ale potom sa prejdem centrom a viem prečo. Prejdem sa campusom a tiež viem prečo. Keď si večer uvaríme kávu, sadneme na terasu a vyjedáme nutelu tak tiež viem prečo, už po stý-krát.

Onehdy v sobotu nám z IKEA (nebudem to skloňovať!) priniesli nábytok takže aj keď sme prvé dve noci splai v spacákoch na zemi, teraz sú naše chrbtice napravené a ja môžem tráviť čas vyberaním doplnkov. Moje empatické spolubývajúce mi na nedávne narodeniny ( 11. September 2001, prečo by som nemohol oslavovať keď júesej smúti?) darovali krésny na plátne vytlačený obraz Times Square. Moja nákaza povahy I LOVE NYC sa tu rožširuje ako AIDS na woodstocku ( ale nie pohlavným stykom a ihlou ale čírou komunikáciou a rozprávaním o budúcnosti). Moje názory na MOJE mesto zdieľa aj Sussana, dvadsať-jeden ročná devenka z Aruby( ešte stále som si to nevygooglil ale mám pocit, že je to niekde v Oceánií).

Ako správny bohém, ktorý pozná Bonum Vitae, September Issue mi už leží na stolíku. S ním aj fľaša vína a Marlborky.

Bicykel je ľúbezný, naozaj veľmi pitoreskný a pôsobí v skutku originálne. Dosť už týchto obsoletných fráz! Dosť už vetra a dažďa! Dajte nám Bonum Vitae ... !!!!!!

obrázok od veci, ale prial by som si ho pod stromček od Ježiška ..

On the Beach ... aka Hamptons

... life is like you make it, even though your washing machine is a bitch and lady in a Bank eighter ...

Yet another afternoon on the terrace ...

No comment, ... , just Vogue and chill.
Naše popoludnia na terase, pomaly sa z toho stáva zvyk, káva, nutella a niečo do ruky ...

Pondelok

Pondelok (Aug. 29 )

Sedím vo vlaku z Goudy (ako ten syr!), kde práve teraz bývam , na stanicu Den Haag Centraal. Celý čas rozmýšľam, či nemám vlasy ako úplný rádoby metroš, pretože som sa dnes žehlil bez zrkadla v spálni. Never mind ... Dnes je môj prvý školský deň na Univerzite ! Som plný očakávania a čím je tento vlak bližšie k určenému cieľu, tým viac som nervóznejší. Budem tu sám. Sám!! Bez rodiny a priateľov a stane sa zo mňa tá strašná socka, ktorá v Simpsonovcoch chová desiatky mačiek a umýva ich v jazere ako nejaké ponožky. Or maybe not! ( Ako povedala Bridget keď stertla Marka. ) Ako som povedal na prvom interview, ktoré som v škole mal, rád robím prvý dojem naozaj prvým. Chápajte to ako dobrým. Dnes spravím môj prvý prvý dojem béžovým trenchom (začínam mať pocit, že mi je veľký) , slim jeans a heavy boots .... nebolo by od veci keby som nemusel so sebou vláčiť notebookovú ohyzdnú látkovú tašku ale v tejto krajine prší a fúka a prší a ešte aj fúka a moju jedinečnu maasenger bag si nemôžem dať nakoľko nieje vhodné vystavovať hovädziu kožu dažďu a ostrému slnku. Ostré slnko tunák nehrozí, takže asi jedine tomu dažďu. Bojujem s pocitom kúpiť si Starbucks hneď ako vystúpim z vlaku ale odolávam. Som mladý, šetrný študent! Budem potrebovať aj normálne zdravé jedlo a nielen kávu a zeleninu. ( Aj tu je iba jeden Starbucks a to ešte k tomu na hlavnej stanici! Kto by chodil po kávu na špinavú hlavnú stanicu?)



Ešte vo mne mierne doznievajú zážitky s Introduction Campu, kde sme takmer všetci dychtivý študenti International Business and Managemetn Studies strávili dve noci. Dve noci na izbe s ďalšími ôsmimi ľuďmi, dve noci so spoločnými sprchami a záchodmi. Ale aj tak, bolo fajn. Okrem náramných teambuildingových aktivít, okolo ktorých Holanďania jasajú ako mierne retardovaní a tlieskajú rukami vždy keď niekomu niečo výjde, nám pripravili aj takú relatívne k veci párty. Podávalo sa víno a pivo ale pre ľudí, ktorí celý ďen jasali ako mierne retardovaní a tlieskali ručičkami to bolo dosť aby sa sťali ako svine. Nakoľko môj sedemnásťročný spolubývajúci presviedčal jedno ruské dievča aby sa s ním vyspalo u nás na izbe, následne jej nechcel dať spacák a následne ju vyhodil z izby a nevpustil dnu. O pol-štvrtej ráno som nemal chuť riešiť kto má aké problémy so svojou neukojenosťou tak som zaspal. Stále lepšie ako tá devenka, ktorá v kukuričnom poly obrobila štyroch chlapcov a potom „dala“ ešte piateho. Ten potom z nejkého dôvodu ( a akého asi?) žiarlil, pretože si myslel, že je pre ňu „special“ a že spojenie medzi nimi bolo jedinečné, tak nezaháľal a rozpútal fajt! Ja som spal ďalej.