Čo ranné zore vyšli, bral som sa poctiť Jindřicha XIVVE. svojou prítomnosťou ...
Zver Konskú zanechal som opodiaľ pri voľajakej modrej i ceduľke.
K ostatným statočným priradil som sa i ja. Aj ma rozrušovalo ich podivné šatstvo, my sme také už nositi prestali.
Svorne som očakával svoj osud.
Pitoreskné, vravel som si potajmúc i tak, aby nik neslyšal.
Pokrievku lebky klobúkovú z Vindobóny neter mi znosila i tak vytiešal som sťa by malý človek detský .....
Za memoáre očné vďačím rodičovi svôjmu ...
a.k.a ako sa dajú prežiť korunovačné slávnosti
photo: Miroslav Bartánus
