Wednesday 12 October 2011

Vík Trí

Vík trí

Veľa mojich známich pozná moju posadnutosť písať foneticky, hlavne pokiaľ ide o angličitnu. Rád by som niečo napísal foneticky aj po holandsky ale tento jazyk ma naozaj neberie. Dvaja opití nemeckí námorníci sa pokušajú hovoriť anglicky. A pridávajú veľa ch -!

Nakoľko tento týždeň iba začal, tak v krátkosti. Bol som na výletiku na pláž ( veľa mojich známich, rovnako pozná moju posadnutosť písať zdrobneninami z času na čas. Pripomína mi to tie zlaté časy v doplery, kedy sa dievčatá z obchodnej nekurvili tak okato ako dnes a mne to jednoducho nedá pušinky moje. Odpustite mi výnimky) . Dodržujem sľub načnutia k cvičeniu a výsledkom toho je, že jazdím na bicykli hodinu denne. Do školy, zo školy, do obchodov z obchodov. A že to bicyklovanie teda rozhodne nieje jednoduché ... veľká taška, premávka, vietor a boľavé čakry v strednej línii tela. Ale pocit slobody , rýchlosti a domestifikovania sa na cudzom územií .... to vynahradí. Plus samozrejme keď si dáte blejzer a zapadnete do settingu, výhra sa zdvojnásobi vo Váš prospech. ( Som z tých hodín marketingu nejaký predajachtivý)

Včera mi prišiel list od mojej krásnej malej sestričky, nakreslila mi ježka a snehuliaka a keďže tu chcem budovať útulnýdomov tak som si ich pripol magnetkou v tvare holandských drevákov, ktorá bola pribalené k rýchlovarnej konvici, na chladničku.

Aká je to vôňa, ktorou domou vonia? Sladká vôňa chlebová, to je vôňa domova.

Aká je to vôňa, ktorou domov vonia? Taká, čo sa nikdy neminie, ako sladké srdce mamine.

Kto vie odkiaľ to je? Aj by som to našiel na internete ale nemám inernet! Stále, stále nemám internet v mojom novom bydlisku. Fucking terrible, trávim preto čas v škole aj keď nemusím a vláčim zo sebou notebook, pretože: „ Čo ak niekde nájdem hot spot, ja pechvogel?“. Potom mám tažkú tašku a potom budem mať skoliózu a vykrevené celé telo ako Beôôatrix prútik a budem chodiť na pohyblivom štvorkolesovom vozíku ako asi 20 percnet ľudí tunák. Niektorí prosto pretože sú starí ale niektorí prosto lebo nevedia hovadá kedy majú prestať žrát a sú z toho takí leniví, že už ani po tú masť si nemôžu zájsť pešo.

Píšem tieto riadky a vonku začalo pršať, kartóny z nábytku sú velice prevelice zmoknuté, plesnivé a musíme ich tam držať ešte dva dni kým príde smetiar.

P.S: snažím sa, Boh vie, že sa snažím, ale ešte som nebol na žiadnej párty!

No comments: